reklama

Impresia: Očakávanie

Posledné dni zimného semestru končia a ja sedím osamelý v izbe na pražskom internáte. Cnie sa mi za domovom. Hlavu mám ponorenú do kníh, pri dverách mám položený kufor plný spomienok na posledný mesiac a pripravený na večernú cestu domov. Pozriem na hodinky. Pól piatej. Pretriem si oči a zúfalo zavriem učebnicu. Už nemyslím na nič iné ako cestu domov. Pohľadom skúmam izbu osvetlenú len lampičkou, až pozriem na šerom zahalené okno. Podídem bližšie, odostriem žalúzie. Sneh vonku nerušene padá vo svetlách starých, hrdzavvých pouličných lámp a skorá tma dodáva celej scenérii ponurý podtón. Rozhliadnem sa po okolitých opustených poliach a na oproti ležiaci blok internátov. Vidieť už len kde-tu rozsvietené izby študentov, ktorí ešte neodcestovali domov. Ako ja. Zhasínam svetlo a potichu sledujem monumentálnu mozaiku epizód zo životov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Skrz hustú bielu clonu padajúcich vločiek pozorujem ľudí a ich príbehy. Nešpehujem, len pohľadom letmo zachytávam čo kto robí a nechávam svoju fantáziu, nech dokresluje desiatky príbehov neznámych ľudí. Žijú svoje každodenné životy, každý iný, každý jedinečný. A predsa cítiť akoby ich nálady boli prepojené a vedené všetky jedným smerom. "Už len chvíľu... pár hodín či dní... a budem doma, spať vo svojej posteli, kúpať sa vo svojej vani, obklopený blízkymi si užívať vône a chute vianoc." Som presne rovnaký.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekto telefonuje. Možno rodičom. Oznamuje, že mu chýbajú a kedy poňho majú prísť na stanicu. Možno so slzami v očiach oznamuje, že tu musí ešte pár dní zostať. Niekto má slúchadlá a počúva hudbu. Asi nostalgické piesne dávno mŕtvych spevákov. Alebo koledy, ktoré mu hrajú doma na štedrý večer. Ďaľší sedí pri knihách. Zrejme sa chce čo najviac naučiť kým je tu, nech si doma môže vychutnávať nerušené chvíle s priateľmi a rodinou. Pár ich možno na internete zháňa darčeky pre rodinu a dúfa, že stihnú poštou prísť do vianoc. Iný hádže posledné kusy oblečenia do kufru a hnaný víziou tepla domova sa nemôže prestať usmievievať. A možno niekto zo zhasnutého okna sleduje takmer rovnakú dych vyrážajúcu scénu ako ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tma postupne hustne, no hviezdy ani mesiac nad mraky nevykuknú. Nemôžem odtrhnúť oči od úžasnej veľkoleposti celej scény. Som očarený predstavením, ktoré sa mi odohráva pred očami. Božský orchester zrovna hrá dielo s názvom Ticho. Javisko je celé pokryté snehom a magicky žiari pri odraze reflekorov. A zopár hercov práve nezávisle od seba dotvára majtrovské dielo nepodobné ničomu pozemskému. Každý sedí presne do svojej role, a veľké publikum v mojom okne žasne touto premiérou.

Slabý vietor si pohráva s konármi stromov, ktoré už dávno nenesú listy. Keď sa oprie do zpráchnivených drevených balkónových dverí v mojej izbe, zahrá dokonalú synfóniu. Opäť skontrolujem čas. Utiekla asi hodina. Budem musieť ísť. Autobus už čaká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hodím na seba bundu, vezmem kufor a už vyrážam. Ešte naposledy sa pri dverách otočím a skontrolujem izbu. V duchu sa rozlúčim s internátom. Idem domov zažiť svoj vlastný vianočný príbeh.

Filip Kaššák

Filip Kaššák

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sotva dospelý študent medicíny na Karlovej Univerzite v Prahe, ktorý žije trochu mimo realitu a je so všetkým neustále nespokojný, ale aj tak to všetko obdivuje. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPo svetePoéziaSúkromnéSpoločnosť

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu