Krv nad zlato

Autor: Filip Kaššák | 9.2.2011 o 10:33 | (upravené 9.2.2011 o 10:43) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  1122x

Bolo 26. decembra, po snehu už ani stopy a ja som bol zrovna na obede s rodinou u starých rodičov. Bavil som sa s malým bratom, keď zrazu mi zazvonil mobil. "Národná transfúzna spoločnosť, dobrý deň," predstavil sa príjemný ženský hlas na druhom konci.

Mohlo byť okolo druhej, sobota, práve sme sa najedli a zatiaľ čo ostatní pozerali vianočné rozprávky, ja som sa rozprával s mojím malým bratom. Očividne práve prečítal jeden z dedových časopisov, lebo hneď prvá jeho otázka ma zaskočila.

"Filip, čo je to univerzalizácia?" Spýtal sa detským hlasom a vyslovoval to slovo pomaly, po slabikách. Nuž, ako vysvetliť takýto pojem sotva 6-ročnému dieťaťu.

 

Na chvíľu som sa zamyslel a potom som vytiahol peňaženku. Vybral som vodičák, občiansky, dve kreditky od rôznych bánk a európsku kartičku poistenca, dal som ich jednu na druhú a ukázal mu túto úhľadnú kôpku.

 

"Vidíš, že majú presne rovnakú veľkosť? Nie vždy to bolo tak. Veľkosti tých dokladov sa zmenila v posledných pár rokoch, aby bola u všetkých rovnaká. Tomu sa hovorí univerzalizácia."

 

Napoli chápavo prikývol a pýtal sa ďalej: "A čo je to globalizácia?"

 

"No, poznáš rozprávku o dvanástich mesiačikoch? Tak dnes stačí Maruške skočiť do Tesca…" tento rozhovor pokračoval ešte chvíľu.

 

Napokon sa opýtal: "A čo je to altruizmus?" Zamyslel som sa ako to vysvetliť, keď vtom mi začal vo vačku vibrovať mobil. "Národná transfúzna spoločnosť, dobrý deň,"pozdravil som a v duchu som sa pousmial, aká náhoda, zrovna sa bavíme o altruizme, "ospravedlňujem sa, že vás ruším, pán Kaššák, ale ste registrovaný ako darca krvi AB-"

 

"Správne," odvetil som a vtom som si uvedomil, že 3 mesiace od posledného darovania mi už uplynuli.

 

"Pán Kaššák," skoro až s prosbou v hlase začala milá pani na druhom konci, "nemohli by ste v pondelok prísť darovať krv? Máme tu novorodenca s vašou krvnou skupinou, ktorý je vážne chorý a potrebuje transfúzie každý deň."

 

"Isteže rád prídem," odvetil som skoro vďačne. Kto by mohol odmietnuť?

 

Tak som mal v pondelok o 9. prísť darovať krv. V nedeľu od obeda som zodpovedne držal dietu, nejedol nič mastné, nepil alkohol a v pondelok ráno som si odpustil aj pravdelnú misku cereálií s mliekom. Odhodlane som naštartoval a o pár minút som už vyplňoval dotazník v čakárni. Sestrička ma predvolala, zmerala tlak, ideálnych 120 na 80, vzala vzorku krvi a poslala nech si dám keksík a čaj. Bol som si skoro istý, že bude všetko v poriadku a budem o pár minút odchádzať s dobrým pocitom.

 

Po chvíli ma poslali za doktorkou. Tá sa ma spýtala ako sa cítim. Skvele, odvetil som. Hrala vo mne čistá eufória. Keď v tom, akoby uťalo, mi oznámila, že ma nemôže pustiť darovať. Očividne nedávno prekonaná chrípka zanechala stopy v mojej krvi.

 

So slzami na krajíčku som odišiel z nemocnice, akoby mi práve oznámili, že som to dieťatko zabil. Vedel som, že sa mu krv dostane. Isteže jeho život nezávisel na mne. Áno, AB- je vzácna krvná skupina, ale iste sa mu krv dostane. No mňa ten pocit netešil. Smutne som sa vrátil domov. Pôjdem nabudúce! upokojoval som sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?