Subway stories: Generation Gap

Autor: Filip Kaššák | 28.1.2011 o 0:20 | (upravené 28.1.2011 o 1:33) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  837x

Je len málo miest, kde sa stretávajú tie najrôznejšie typy ľudí, nezávisle jeden od druhého, každý idúci svojou cestou. Ľudia rôznych pohlaví, veku, presvedčenia, vyznania, etnickej príslušnosti, kultúrnych a morálnych hodnôt, sociálnej stratifikácie... V angličtine sa používa slovo "melting pot" = "taviaci kotlík", v ktorom sa zlievajú kultúry z rôznych kútov sveta. Takýmto miestom je napríklad pražské metro.

Koľko životov skríži svoju cestu denno-denne na mieste, ktoré je hlavným prepravným protriedkom veľkomesta ako Praha? Stovky, tisícky, desaťtisíce? A koľko z nich si to uvedomí? Prejdeme okolo výstredne oblečenej tínedžerky, slepca hľadajúceho dvere do práve pristavenej súpravy, úspešného biznismena v nablýskanom obleku, deduška opierajúceho sa o dve francúzske barle... A ani sa nepozastavíme, nezamyslíme, nepomôžeme. Akúkoľvek interferenciu s cudzími ľudmi považujeme za nepríjemnú. Nevidíme ich, cestujeme sami, každý vlastným vlakom vo vlastnom meste, vo vlastnom svete.

Bol pondelok večer. Išiel som z tréningu, unavený, rozmýšľajúci nad skúškou, ktorú som ďaľší deň mal. Nemal som záujem o spoločnosť. Nasadil som si sluchátka od iPodu a pustil upokojujúceho Sinatru. Ako som sa blížil ku stanici metra, schoval som skriptá a rytmicky pridal do kroku. Vlak akurát spomaloval a ja som stihol nastúpiť do vozňa. Čakalo ma 6 dlhých zastávok, dvere sa zavreli a ja som sa o ne unavene a sklesnuto oprel. V hlave som si chvíľu spieval My way, než som si uvedomil, že sa deje niečo neobyčajné. Otočil som sa, vypol hudbu a objavil skutočne kurióznu scénu.

V strede vozňa sú 2 rady sedadiel, každé pri jednej stene, hľadiac k sebe. Na jednej strane sedia traja mierne podgurážení mladíci, na druhej strane dve postaršie dámy, tak okolo sedemdesiatky, očividne kamarátky. Sprvu som myslel, že sa mladíci s dôchodkyňami hádajú. Alkohol a vyšší vek ich nútil k pomerne razantnému tónu. No potom som si uvedomil, že na seba nekričia, nehádajú sa, nevyčítajú si. Rozprávali sa. O hudbe, o móde, o rozdieloch medzi generáciami. Všetci piati sa smiali, akoby patrili do jednej skupiny dobrých kamarátov. Nemohol som sa neusmievať.

Dve skupiny ľudí z úplne opačného konca spektra zloženia obyvateľstva, očivine navzájom neznámi. Reakcie, ktoré vyvolávala táto situácia, boli až groteskne markantné. Človek by čakal, že vzhľadom k vysokej hlasitosti tejto konverzácie bude prevládajúca reakcia okolia negatívna, mračiaci sa páni a ženy, ktoré krútia hlavou. No keď som sa rozhliadol, všimol som si, že panovala neuveriteľne pozitívna atmosféra. Všetci ostatní cestujúci s napätím počúvali rozhovor, usievali sa a medzi sebou sa o ňom bavili. Na malú chvíľu sa vozeň premenil na miesto, kde panoval obdiv k tejto skupinke ľudí, ktorí sa dokázali preniesť cez spoločenské klišé, odstrániť xenofóbne zábrany a pustiť sa do diskusie s niekým, koho by si inak človek ani nevšimol. Pár zastávok žili všetci cestujúci prvého vozňa súpravy v smere Háje len týmto nezvyčajným fenoménom. Nešlo o nič neprirodzené, ale pre mnohých nepredstaviteľné.

O pár staníc ďalej postupne obe skupiny odišli a ľudia sa pomaly vrátili naspäť do rutiny vlastných, uzavretých životov. Myslel som len na to, ako dokázala táto pätica urobiť toľkých aspoň na chvíľu angažovanými, zaujatými a šťastnými. Ako málo stačí v stereotype ľudského života, aby došlo k takej globálnej spoločnej reakcii. Týmto ľuďom sa podarilo prekonať generation gap a dokázať, že necestujeme každý vlastným vlakom vo vlastnom svete, ale každý pripisujeme svoju účasť na symfónii príbehov zvanej život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.


Už ste čítali?